Vlastnosti, ktoré prejavuje dobrý rodič, sú rovnaké ako tie, ktoré sú charakteristické pre dobrého terapeuta. Je to preto, že rodičia a terapeuti sú zapojení do podobného úsilia: podporujú a povzbudzujú rast a vývoj jedinečnej a autonómnej ľudskej bytosti. Je zrejmé, že táto úloha je impozantnejšia v rodičovskej situácii v porovnaní s terapeutickým sedením. Napriek tomu sa rodičia môžu niečo naučiť, ak skúmajú vlastnosti, ktoré prejavujú dobrí terapeuti, a spôsoby, akými sa správajú k svojim klientom.

Aké sú vlastnosti dobrého terapeuta?

Výskum toho, čo robí psychoterapiu efektívnou, ukázal, že najdôležitejším prvkom, ktorý prináša terapeutický pokrok, je dobrý pracovný vzťah medzi terapeutom a klientom. Osobné kvality terapeuta do značnej miery určujú tón a emocionálny dopad terapeutického procesu. To isté platí pre rodinu, v ktorej majú na emocionálnu klímu domova primárny vplyv osobné vlastnosti rodičov.

Dobrý terapeut je skutočný a autentický

Byť otvorený a nedefenzívny je základ. Dôležité je tiež nemať odsudzujúci postoj a byť v komunikačnom štýle súcitný a priamy. Dobrý terapeut nezapadá klientov do konkrétneho teoretického rámca alebo modelu, ale namiesto toho sa k nim vzťahuje ako k skutočným ľuďom. Ideálny terapeut nepovažuje sociálnu konformitu nad osobnými záujmami klienta. Skôr než pokúšať sa odstrániť alebo zakryť emocionálnu bolesť, aby sa klient zaradil do spoločnosti, je dôležité pomôcť im naučiť sa vyrovnať sa s realitou života a zachovať si svoju individualitu. Dobrý terapeut má záujem učiť sa od klientov a cítiť s nimi a je ochotný zažiť bolestivé osobné pravdy, ktoré klienti odhaľujú v priebehu liečby. Tento otvorený prístup a prístup ku klientom, spolu so schopnosťou terapeuta pristupovať k vlastným emóciám a regulovať ich, mu umožňujú byť v súlade s najhlbšími úrovňami verbálnej a neverbálnej komunikácie klienta.

Vo vzťahu rodič/dieťa musí byť dieťa príbuzné ako skutočná osoba skutočnou osobou. Pre raný vývoj detí je životne dôležité, aby sa dokázali pozrieť do očí skutočnej osoby a aby sa v nich presne odrážali. Keď rodičia pochopili svoje vlastné detstvo tým, že sa pozreli do svojej minulosti, pocítili prebúdzajúcu sa bolesť a napokon tým, že mali prehľad a pochopenie toho, čo zažili, už nie sú odrezaní od svojich detských ja. Potom sú schopní vzťahovať sa k svojim deťom pravdivo empatia a pochopenie. Dobrí rodičia majú záujem poznať svoje deti, nie ich formovať tak, aby boli ako oni, alebo aby boli konkrétnym spôsobom, ako o nich uvažovať. Individualita a jedinečnosť dieťaťa sú dôležitejšie ako spoločenská norma.

Dobrý terapeut r povznáša ako rovnocenný a nie z nadradenej roly
Efektívna terapia prebieha v kontexte rešpektujúceho, rovnocenného terapeutického spojenectva medzi dvoma jednotlivcami. Terapeut nepôsobí ako vševediaci lekár menejcennému klientovi. Nezaujíma postoj všemohúcnosti alebo blahosklonnosti. Terapeut si namiesto hrania úlohy plne uvedomuje, že on/ona aj klient sú ľudské bytosti, ktoré si zaslúžia rovnaký rešpekt. Rovnosť psychoterapie je evidentná v jej inherentnej nevtieravosti; teda v terapeutovom uznaní základnej hodnoty klienta a jeho práva na individuálnu existenciu.
V rovnakom zmysle dobrí rodičia nehrajú úlohu rodičov. K svojim deťom sa správajú skôr s rešpektom, než aby ponúkali rodičovské reakcie určené rolou. Aj keď sa dieťa očividne nevyrovná ich matkám alebo otcom, pokiaľ ide o fyzickú veľkosť, silu, vedomosti alebo kompetencie, je dôležité, aby rodičia nevyužívali tieto rozdiely na zneužívanie, premáhanie a zastrašovanie svojich potomkov. Rodičovská vševedúcnosť má tendenciu spôsobiť, že sa dieťa cíti zbytočne malé, slabé alebo menejcenné.

Dobrý terapeut I je konzistentný

Terapeut poskytuje konzistentnosť a stabilitu. V ideálnom prípade má terapeut schopnosť byť prítomný a je spokojný s vyjadrením pocitov. Terapeut musí byť zrelý na to, aby počas sedenia pozastavil svoje vlastné potreby a priority, aby jeho reakcie na klientovu komunikáciu mohli vybudovať dôveru. Vo chvíľach, keď je terapeut zle naladený a reaguje spôsobom, ktorý narúša terapeutickú alianciu, uzná túto chybu a s klientom si to „prehovorí“, aby napravil trhlinu v ich vzťahu a posunul sa vpred v terapii. Toto rozprávanie zahŕňa terapeuta, ktorý má dvojité zameranie, pričom jedna časť je zameraná na ich vnútornú skúsenosť a druhá na skúsenosť klienta. Terapeut vyzve klienta, aby vyjadril, ako prežíva ruptúru a potvrdzuje svoju realitu toho, ako túto udalosť prežíval. Terapeut potom môže obnoviť vzťah a spojenie s klientom.

Vo vzťahu k výchove detí je pre budovanie dôvery dôležitá rodičovská zrelosť a dôslednosť. Rodičia musia odolávať regresívnym trendom vo svojej vlastnej osobnosti, aby podporili bezpečnosť svojich potomkov. A keď sú rodičia zle naladení na svoje deti a reagujú spôsobom, ktorý je zraňujúci, môžu uznať svoju chybu, začať rozhovor, v ktorom ich deti môžu hovoriť o svojich pocitoch, a tak obnoviť dôveru vo vzťah s ich deťmi.

Dobrý terapeut e zakazuje čestnosť a integritu

Je dôležité, aby terapeut viedol svoj osobný život čestne a čestne. Pretože klient je v takej zraniteľnej pozícii, je ovplyvnený jemnosťou terapeutovho interpersonálneho štýlu vzťahu, keď terapeutovi chýba integrita.

Deti sú tiež mimoriadne zraniteľné voči svojim rodičom a sú citlivé na zmeny v správaní svojich rodičov, a keď čelia dvojtvárnosti a klamstvám svojich rodičov, utrpia vážne údery do ich vlastného pocitu bytia. Rodiča si často idealizujú na vlastné náklady. Aby sa cítili bezpečne, menia svoju vlastnú realitu a ohýbajú sa, aby uverili názorom svojich rodičov. Preto by sa rodičia mali snažiť konať zodpovedne, bezúhonne vo všetkých svojich združeniach a nedopustiť, aby pokrytectvo a dvojité štandardy ohrozili ich dôstojnosť a sebaúctu.

Dobrý terapeut je vzorom

Terapeut v priebehu terapie neúmyselne vystupuje ako vzor pre klientov. Modeluje záujem o sebaobjavovanie, akceptujúci postoj k pocitom a schopnosť regulovať pocity a správanie. Terapeut tiež prejavuje štýl vzťahu k inej osobe, ktorý je úctivý, súcitný a rovnocenný.

Vo vzťahu rodič/dieťa dieťa dychtivo sleduje každý aspekt osobnosti rodiča, aby sa naučilo, ako má byť. Rodičovstvo so sebou prináša zodpovednosť vedieť, že všetko, čo rodičia robia, slúži ako vzor pre to, akým človekom sa ich dieťa stane. Pocity rodičov o sebe sa neúmyselne prenášajú na dieťa. Najdôležitejšia vec, ktorú môžu rodičia pre svoje deti urobiť, je rozvíjať sa, aby sa cítili skutočne dobre.

Čo sa deje v terapii?

Klient je počúvaný so zmyslom pre dopyt
Terapeutický proces je v podstate procesom skúmania, v ktorom terapeut počúva s empatiou a súcitom, v snahe spoznať a pochopiť klienta. Terapeut pozastavuje úsudok a intuitívne hľadá, premýšľa a pýta sa: 'Ako sa tento človek cíti?' 'Čo táto osoba prežíva?'

Počúvanie týmto spôsobom je pre rodičov prekvapivo ťažké. Rodičia často nerozlišujú medzi sebou a svojimi deťmi, 'pretože tento malý človiečik pochádza odo mňa, potom musí byť ako ja.' Namiesto toho, aby videli svoje dieťa ako geneticky jedinečného jedinca, ktorým v skutočnosti je, vidia sa také, aké boli vo svojom detstve. V tomto prípade sa dieťa necíti byť videné. Keď sa však rodičia zaujímajú o svoje dieťa, obaja sú fascinovaní objavením sa jedinečnej osobnosti a živí sa tým. Keď je to tak, dieťa sa cíti uznané.
Klient môže slobodne povedať a cítiť čokoľvek v atmosfére prijatia a záujmu.

V psychoterapii sa kladie veľký dôraz na slobodu prejavu a vyjadrenia pocitov. V terapeutickom prostredí sa klienti môžu vyjadrovať bez obmedzení pravidlami logiky alebo cenzúry. To im umožňuje jasne myslieť a získať vhľad do seba. Terapeut sa vyhýba trestaniu alebo odmietaniu klientov za ich komunikáciu, bez ohľadu na to, aká je skreslená alebo negatívna. Klienti na emocionálnej úrovni pochopia, že akákoľvek myšlienka alebo pocit je prijateľný. Rodičia majú často problém vytvoriť so svojimi deťmi atmosféru prijatia. Nevyriešené problémy rodičov z ich vlastného detstva im sťažujú akceptovanie celej škály pocitov ich dieťaťa a umožňujú emocionálne reakcie dieťaťa.